Veľké výkony, nové formáty

V uplynulom roku 2015 sme si zasa posunuli latku vyššie. Po prvý raz sme priniesli koncert z cyklu Veľké slovenské hlasy v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, priviedli sme ďalšieho svetového tenoristu, na pódiu Slovenskej filharmónie sme premiérovo uviedli virtuózny Janoska Ensemble a rok sme ukončili nádherným Vianočným koncertom Simony Šaturovej.

So Štefanom Kocánom sme otvárali cyklus Veľké slovenské hlasy v Malej sále Slovenskej filharmónie v roku 2012 a už vtedy nám bolo jasné, že malá sála je naozaj malá. Ambíciu dať Štefanovi Kocánovi väčší priestor sa nám podarilo naplniť po troch rokoch koncertom, kde si pozval mladú slovenskú sopranistku Máriu Porubčinovú. Ich výkony hudobná kritika ocenila samými superlatívmi.

Pavol Unger medziiným o koncerte napísal:

“Dramaturgia koncertu sa niesla v znamení troch voľných blokov – mozartovského, slovanského (prvá polovica večera) a po pauze talianskeho. Aj pri rozmanitosti repertoáru tento raz nehrozil fenomén „guláša“, jednotlivé tematické zastavenia mali celistvosť a logiku. Nešlo síce o dramaturgiu vyslovene priekopnícku, no prinajmenšom polovica čísel bola vítaným občerstvením bežného a ošúchaného repertoáru. Najcitlivejším barometrom kvality protagonistu, orchestra i dirigenta bol pravdepodobne Mozart. V jeho transparentnej faktúre sa jednoducho nedá zakamuflovať ani nota. Dve árie v podaní Štefana Kocána overili, že nie náhodou sa v mozartovských partoch objavil na doskách popredných scén nemecky hovoriaceho prostredia. Obzvlášť Osmin z Únosu zo serailu so svojou áriou Oh, wie will ich triumphieren svojou tessiturou siaha až po hraničné hlboké D. Dnes hlasov, ktoré túto polohu dokážu zaspievať plnohodnotne (ako v blahých rokoch „čierne“ basy Gottloba Fricka či Josefa Greindla) je ako šafranu. Štefan Kocán do tento vzácnej kategórie patrí.”

“Jedným z vrcholných čísel večera bol dvojspev Patra Guardiana a Leonory Or siam soli… z 2.dejstva Verdiho Sily osudu.Sopranistka a basista vytvorili rovnocennú dvojicu hlasov, harmonizujúcich farebnosťou, zmyslom pre frázovanie, pointovanie dramatického výrazu i lyrickú kantilénu. Mária Porubčinová dokázala, že jej sopránový materiál a estetika sú platné na slovenskej, ale aj na talianskej parkete. Jej hlas je mohutný, schopný dramatických výšok, ale aj mäkkých, emóciami vystlaných fráz a obsažných, neforsírovaných hĺbok. O Kocánových prednostiach v danom štýle som už písal. Jednoducho, bolo to číslo, ktoré (aj napriek možnosti ešte dlhšieho držania sopránovej výšky s basovou hĺbkou uprostred duetu) posunulo – povedané názvoslovím usporiadateľa – „veľké slovenské hlasy“ k „svetovým operným hviezdam“.

“…v populárnej árii titulnej hrdinky (Rusaky) príjemne prekvapila Mária Porubčinová. Je záhadou, prečo sa na našich javiskách objavuje tak zriedka, veď ide o hlas na pomedzí mladodramatického a dramatického sopránu, aké stále chýbajú. Porubčinová svoj pevný, objemný a nosný fond nijako nezneužívala a Rusalku sformovala so slovanskou nehou, ale aj výrazovou nástojčivosťou, zodpovedajúcou precízne artikulovanému textu.

Celú recenziu Pavla Ungera si môžete prečítať tu.

Chválou nešetrila ani Terézia Ursinyová:

“Koncert mal štýlovú postupnosť – začal Mozartom a končil Verdim, nehovoriac o prídavkoch z Rachmaninova, Pucciniho a Smetanu. Kocán – bez obvyklého úvodu podobného koncertu s niektorou orchestrálno-opernou predohrou, otvoril program náročnou, štýlovo vybrúsenou a náročnou áriou Osmina z 2. dejstva Mozartovej opery Únos zo serailu (Oh, wie will ich triumphieren), s ktorou sa nedávno prezentoval aj v televíznom prenose udeľovania Krištáľového krídla. Veľká ária odboru basso buffo má v sebe zakomponované nielen úvodné briskné recitatívne úseky, ale v druhej časti aj mozartovkú širokodychú melódiu, ktorá áriu pointuje. Tak, ako v celom programe, už tu Kocán potvrdil to, čo sa o ňom traduje: je to basista, ktorý, čím spieva nižšie, tým magickejšie pôsobí jeho bas. Niekedy azda prekračuje obvyklé veľké E a klesá až ku kontra B… Do budúcnosti by mal rozvíjať rovnako široké výšky a v nich kde – tu dychom upevniť vskutku iba malé intonačné detaily.”

“Slovenská filharmónia tak pripravila pôdu pre strhujúcu a dojímavú túžbu Rusalky (Měsíčku na nebi hlubokém) z 1. dejstva rovnomennej opery. Sopranistka v tomto čísle demonštrovala svoj jemný, lyrický soprán mäkkej, zamatovej farby, pričom áriu chápala ako dojemný rozhovor s nadpozemským svetom, celý v pianissimovej dynamike. Nepreferovala efektné, vypäté tóny, ale dojímala jemnosťou, vrúcnosťou a lyrikou celku.”

Celú recenziu Terézie Ursinyovej si prečitajte tu.

K úspechu koncertu prispelo, že sa nám podarilo spojiť dva vynikajúce hlasy mimoriadne kultivovaných spevákov. T. Ursinyová: “Po tejto hudobne silnej predohre zaznelo dueto Patra Guardiana a Leonory z 2. dejstva Sily osudu (Or siam soli) v podaní Štefana Kocána a Márie Porubčinovej. Je to veľká scéna, plná dramatických odtieňov, vystavaná z recitatívov a dialógov basu a sopránu, ktoré vzápätí v oboch partoch prechádzajú do veľkých arióznych vstupov. Soprán Márii Porubčinovej znel v tomto duete stále síce s príznačnou hladkosťou a okrúhlosťou tónov, ale už aj s mladodramatickou silou, vzrušenosťou a vypointovanosťou osobnej spovede hrdinky. Vyrastá v nej skvelá verdiovská interpretka! Štefan Kocán prezentoval v duete svoju noblesu, vznešenosť a čírosť prejavu, ktoré prislúchajú nielen jeho osobnosti, ale aj spievanej postave.”

Ako napísal Pavol Unger: “Jednoducho, bolo to číslo, ktoré (aj napriek možnosti ešte dlhšieho držania sopránovej výšky s basovou hĺbkou uprostred duetu) posunulo – povedané názvoslovím usporiadateľa – „veľké slovenské hlasy“ k „svetovým operným hviezdam“.

Všetko o koncerte Štefana Kocána.

S veľkým očakávaním sme v júni privítali maltského tenoristu Josepha Calleju, ktorý na svetových pódiách už dávnejšie spieva vo hviezdnych obsadeniach s najlepšími spevákmi našej doby. Žiaľ, neprišiel v najlepšej forme, zdravotné ťažkosti poznačili jeho výkon, no vrúcnosťou prejavu si aj tak získal srdcia slovenského publika.

“Bratislavský koncert zrejme nezastihol svetovú hviezdu v ideálnej forme,” napísal Vladímír Blaho a takto zhodnotil jeho výkon. “Tenorista dokázal pekne vystavať úvodné recitatívy árií Maurizia, Macduffa i Cavaradossiho, no pri interpretácií arióznych častí všetkých čísel už jeho frázovanie natoľko neoslnilo. Akoby sa spevák zámerne vyhýbal dlhším korunkám a hodnoty mnohých nôt skracoval, čím síce umocňoval pocit hravosti a závratnosti tempa, ale vo výslednom dojme potom interpretácia vyznievala akosi chaoticky a menej legátovo. Istú výrazovú neutrálnosť Calleja nahrádzal pestrou dynamikou. Raz viac raz menej úspešne. Napríklad pri záverečnom Romeovom viens, parais použil messa di voce, ktoré mu však príliš esteticky nevyšlo. Opakom bolo krásne nasadenie frázy bella tu sei v árii Maurizia alebo v Cavaradossiho árii zvládnutie frázy discioglieva dai veli spôsobom pripomínajúcom di Stefana, aj keď tu treba poznamenať, že majster Puccini nebol nikdy uzrozumený práve s takýmto zvládnutím spomínanej frázy. Použitie falzetu v niektorých prípadoch pôsobilo ako jasný zámer, ale inde sa zdalo skôr východiskom z núdze. Vysoká poloha tohto lyrického tenoristu (aspoň na bratislavskom koncerte) nepôsobila totiž príliš presvedčivo. Napríklad dojem z árie Macduffa, ktorý, hoci mierne vybočuje z jeho odboru, bol vcelku presvedčivý, si pošramotil záverečnou nečistou výškou (le braccia). Taktiež som očakával, že sa viac pohrá s úvodnou frázou Cavaradossiho (oh dolci baci, o languide carezze), cez ktorú sa rýchlo preniesol tak, ako to robia dramatické hlasy, ktorým robí problém podržať prechodné fis… plné absolutórium by som udelil len dvom číslam programu: La dolcissima effigie z Adriany le Couvreur a Tostiho piesni Ideale, na opačnom póle by som uviedol Gounodovu romancu.”

Všetko o koncerte Josepha Calleju.

Novinkou a v istom zmysle experimentom v štýle našich koncertov bol koncert Prešporské vianoce, kde sa stretli hudobní virtuózi z Janoska Ensemble s populárnou vokálnou skupinou Fragile, čo pritiahlo do Koncertnej siene Slovenskej filharmónie aj publikum, ktoré do tejto slovenskej svätyne hudby chodí zriedka alebo vôbec. Vydarená symbióza zarezonovala u publika a inštrumentalisti aj vokalisti sa postarali o nezvyčajný hudobný zážitok. U hudobnej kritiky však koncert nezarezonoval, a tak niet koho citovať.

Všetko o koncerte Prešporské Vianoce.

Koncertný rok sme zavŕšili Vianočným koncertom v tradičnom duchu, kde hlavnou protagonistkou bola vynikajúca slovenská sopranistka Simona Šaturová, ktorá sa zaskvela v oratoriálnom aj opernom repertoári, kde ju doplnil obľúbený barytonista Pavol Remenár a brilantný spevácky súbor Lúčnica.

Z recenzie Terézie Ursinyovej vyberáme: “O to kontrastnejšie zapôsobila „vyšperkovaná“ ária z Händlovho oratória Mesiáš č. I. HWV 56 (Rejoice greatly, O daughter of Zion…) v podaní Simony Šaturovej a citlivo sprevádzajúcej Slovenskej filharmónie. Trojdielna ária mala neobyčajne bohato vyzdobenú úvodnú časť, v ktorej speváčka bezpečne zvládla všetky fioritury, aby v strednom dieli preukázala zmysel pre pokojné, vrúcne, priam nekonečné legato, bezpečne opreté o dych – a v závere opäť návrat k ozdobnému spevu, v ktorom sa – napriek nárokom – cíti nielen bezpečne, ale priam uvoľnene. Ani jeden tón či koloratúra jej „nespadli“ mimo vokálnej línie, pričom sprievodnými znakmi celého oduševneného prejavu sopranistky sú aj vrúcnosť a introvertnosť.

Miešaný zbor Lúčnice, ktorý sa predstavil v počte cca 45 spevákov, vystriedal sólo zborom Gloria in excelsio Deo z oratória Gloria od Antonia Vivaldiho. Trochu ostré hlasy – a obdobný nástrojový sprievod – štýlovo prekročili hranice, do ktorých poslucháčov uviedla predchádzajúca ukážka so S. Šaturovou. Lúčnica je – bez poznania hlbšej analýzy – dnes skôr zborom skúsených (i starších) spevákov, než vysokoškolákov. Posilnená je dokonca bývalými členmi Slovenského filharmonického zboru (SFZ), a tak má, samozrejme, svoje kvality, aj keď nie vždy mäkkosť tónu, ktorú viac obdivujeme u početnejšieho a profesionálneho SFZ.”

Celú recenziu si môžete prečítať tu.

Všetko o Vianočnom koncerte Simony Šaturovej.
Vianočný koncert Simony Šaturovej splnil tie najvyššie očakávania a potvrdil životaschopnosť nového cyklu Vianočných koncertov agentúry Kapos, ktorú sme spustili v spolupráci s Lúčnicou vlani Vianočným koncertom Miroslava Dvorského.

Štyrmi koncertmi, ktorými sme v roku 2015 predstúpili pred slovenské publikum, sme chceli okrem iného ukázať, že máme ambíciu prinášať to najlepšie zo svetového a slovenského operného prostredia, a tiež skúšame aj nové formáty.

Rád by som vyzdvihol aj prínos Slovenskej filharmónie, ktorá nielen svojím prostredím, ale aj výkonom svojho orchestra prispela k vysokej úrovni naších koncertov.

Ján Korecký, usporiadateľ

11. 2. 2015
VEĽKÉ SLOVENSKÉ HLASY
ŠTEFAN KOCÁN
hosť: Mária Porubčinová
Slovenská filharmónia
dirigent: Rastislav Štúr

Stefan Kocan a Maria Porubcinova

16. 6. 2015
SVETOVÉ OPERNÉ HVIEZDY
JOSEPH CALLEJA
Slovenská filharmónia
dirigent: Rastislav Štúr

Calleja concert 16062015 2

Calleja concert 16062015 2

2. 12. 2015
PREŠPORSKÉ VIANOCE:
JANOSKA ENSEMBLE & FRAGILE

FOTO TASR - Pavel Neubauer

FOTO TASR – Pavel Neubauer

9. 12. 2015
VIANOČNÝ KONCERT SIMONY ŠATUROVEJ
hostia: Pavol Remenár a spevácky zbor Lúčnice
Slovenská filharmónia
dirigent: Jaroslav Kyzlink

Simona Saturova a Pavol Remenar, Vianocny koncert 9. 12. 2015 © Jakub Jorik

Simona Saturova a Pavol Remenar, Vianocny koncert 9. 12. 2015 © Jakub Jorik

Všetky koncerty sa uskutočnili v budove Slovenskej filharmónie