VEĽKÉ SLOVENSKÉ HLASY

Jana Kurucová

Alba Musicale

14. 05. 2013 - Slovenské národné divadlo, hist. budova, Bratislava

Jana Kurucová

Jana Kurucová pochádza z dedinky Tvarožná pri Kežmarku. V rokoch 1997 – 2001 študovala odbor Cirkevná hudba, dirigovanie a spev na konzervatóriu v Banskej Bystrici. Do roku 2003 študovala operný spev na konzervatóriu v Bratislave. Následne získala dvojročné štipendium na Univerzite hudobného a dramatického umenia v rakúskom Grazi.

V roku 2005 sa stala členkou mladého súboru Bavorskej štátnej opery v Mníchove. V rokoch 2006 – 2009 pôsobila v Divadle v nemeckom Heidelbergu. Predstavila sa v niekoľkých Mozartových operách – ako Cherubín vo Figarovej svadbe, Idamante v Idomeneovi, Sesto v La clemenza di Tito, ale aj ako Charlotta vo Wertherovi (J. Massenet), Rosina v Barbierovi zo Sevilly (G. Rossini). Pôsobila na zimnom barokovom festivale v nemeckom Schwetzingene, kde spievala Vivaldiho nohavicové postavy ako Megacle v L’olimpiade, Licio v Tito Manlio.

Od septembra 2009 je sólistkou Nemeckej opery (Deutsche Oper) v Berlíne, kde účinkuje ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly (G. Rossini), Cherubín vo Figarovej svadbe (W. A. Mozart), Fenena v Nabuccovi (G. Verdi), Mercedes v Carmen (G. Bizet), Flora v La Traviate (G. Verdi).

V Národnom divadle v Prahe sa predstavila ako Idamante v Mozartovom Idomeneovi. V septembri 2011 spievala v Teatro de la Maestranza v španielskej Seville v Mozartovej Figarovej svadbe.

V aktuálnej sezóne spievala v talianskom Bari Zerlinu v Mozartovej opere Don Giovanni, vo svojej domácej opere Rosinu v Barbierovi zo Sevilly (G. Rossini), Lišiaka v Líške Bystrouške (L. Janáček), Suzuki v Madame Butterfly (G. Puccini), Zerlinu v Donovi Giovannim, Ascania v Les Troyens (H. Berlioz), 27. apríla 2013 mala premiéru ako Maffio Orsini v Donizettiho opere Lucrezia Borgia po boku protagonistov mimoriadne úspešného predvedenia tejto opery v Mníchove – Edity Gruberovej (Lucrezia) a Pavla Bršlíka (Gennaro). Okrem toho bude spievať Fenenu v Nabuccovi, Welgunde vo Wagnerovom Rheingoldovi, Meg Page vo Verdiho Falstaffovi, Donnu Elviru v Donovi Giovannim. V auguste 2013 sa predstaví aj publiku na Ďalekom východe – v Pekingu ako Cherubín vo Figarovej svadbe.

Popri opernom speve je Jana Kurucová žiadaná aj ako koncertná umelkyňa. K jej repertoáru patria okrem iného Vivaldiho Gloria, Mozartova Korunovačná omša, Beethovenova Omša C-Dur a Pergolesiho Stabat Mater. Vystúpila na koncertoch na Heidelberskom zámockom festivale, v Essenskej filharmónii, v Antverpách v Queen Elizabeth Hall a na Open Air festivale na Gendarmentmarkte v Berlíne.

Slovenskému publiku sa po prvý raz predstavila vo svojej hviezdnej role z Berlína – ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly v polovici februára tohto roku.

Alba Musicale
vokál & sláčikové kvarteto & klavír

Komorný súbor, založený na začiatku roku 2011 v Berlíne, sa skladá z piatich mladých inštrumentalistiek okolo mezzosopranistky Jany Kurucovej.
Spájať spev a komornú hudbu na koncerte, nechať splynúť zvuk hlasu a nástrojov je pre hudobníčky veľká výzva aj radosť. Pritom rady hľadajú rarity alebo známe skladby prepracúvajú na svoje obsadenie
Na koncertoch Alba Musicale očaruje temperamentom a flexibilitou.
Tahmina Feinstein, klavír
Narodila sa v Dušanbe (Tadžikistan), kde chodila na prvé klavírne lekcie. Potom študovala na Moskovskej špeciálnej hudobnej škole a neskôr na Vysokej hudobnej škole Hannsa Eislera Berlíne. Získala niekoľko ocenení na medzinárodných súťažiach. Od roku 2007 je učiteľkou na Vysokej hudobnej škole Hannsa Eislera. Venuje sa koncertnej činnosti ako sólistka aj v komorných súboroch. Má za sebou niekoľko rozhlasových nahrávok.

Magdalena Maria Makowska, husle
Pochádza z Varšavy, kde vyštudovala na Hudobnej akadémii Fréderica Chopina a získala titul Magister Artium. V štúdiu pokračovala v Berlíne, najprv ako členka kvarteta Artemis. Ako prvá huslistka kvarteta Quarrel, ktoré založila v roku 1998, študovala na Európskej akadémii komornej hudby. Získala rad ocenení na národných i medzinárodných husľových súťažiach ako sólistka, ale aj so sláčikovým kvartetom. Ako sólistka a členka komorných súborov koncertovala už po celej Európe, Japonsku a v Spojených štátoch. Od sezóny 2009/10, je tiež členkou Nemeckej opery (Deutsche Oper) v Berlíne.

Neely Hetzel de Fonseka, husle
Narodila sa v Sydney a pomerne neskoro sa rozhodla študovať hudbu. Ako devätnásťročná. V štúdiách pokračovala v Hamburgu a diplomovou a koncertnou skúškou absolvovala v Berlíne. V rokoch 2009-2012 hrala v Berlínskom rozhlasovom symfonickom orchestri (Rundfunk-Sinfonieorchester Berlin – RSB) a v Deutsche Oper v Berlíne prvé husle. Hrala aj so súborom sólistov Kaleidoskop a Absolute Ensemble v New Yorku. Od februára 2012 je členkou RSB.

Manon Gerhardt, viola
Pochádza z hudobníckej rodiny v Berlíne. Študovala na berlínskej Uuniverzite umení a na Štátnej vysokej škole pre hudbu vo Freiburgu. Potom pokračovala na Juilliard School v New Yorku a na Vysokej hudobnej škole Hannsa Eislera v Berlíne. Orchestrálne skúsenosti získala v Nemeckej opere, ako aj v Berlínskom rozhlasovom orchestri. Popri láske k opere a symfonickej literatúre miluje komornú hudbu. Od začiatku sezóny 2005/2006, je stálou členkou orchestra Nemeckej opery v Berlíne.

Konstanze von Gutzeit, violončelo
Narodila sa v Bochume, na nástroj hrá už od troch rokov. Od trinástich študovala vo Viedni a od roku 2005 pokračovala na Univerzite umení v Berlíne. V roku 2011 začala navštevovať majstrovské štúdium na Akadémii Franza Liszta vo Weimare.
Koncertovala s poprednými nemeckými orchestrami, pričom spolupracovala s dirigentmi, ako sú Michael Hofstetter Kurt Masur, Marek Janowski a Michael Sanderling.
Pozvánky na koncerty zaviedli mladú violončelistku do mnohých európskych krajín, ale tiež do Japonska, USA a Strednej Ameriky.
Od augusta 2012 je sólistkou Berlínskeho rozhlasového symfonického orchestra.
Konstanze von Gutzeit hrá na nástroj od Gioffreda Cappu z roku 1677, ktorý jej poskytla nadácia Schulte-Uentrop. Je víťazkou mnohých významných medzinárodných súťaží a držiteľkou mnohých ocenení.

Napísali o koncerte:

Jana Kurucová vyskloňovala tému lásky
Cyklus Ve!ké slovenské hlasy sa zjavil pred rokom ako blesk z čistého neba. V hodine dvanástej. Naša prvá scéna si akosi pridlho kryla oči pred tým, že aj za jej múrmi sa darí niektorých našim spevákom. A nie hockde. V Miláne, New Yorku, Londýne, Mníchove a podobných divadelných metropolách. Súkromná agentúra si tak postavila smelý plán ponúknuť „lietajúce hviezdy“ aspoň na jeden
večer aj domácemu publiku. V utorok večer, tento raz pod strechou historickej budovy SND, sa predstavila mezzosopranistka Jana Kurucová. Viac tu.

Ďalší naozaj veľký slovenský hlas
Opernú speváčku Janu Kurucovú, ktorá účinkuje v Deutsche Oper, konečne spoznáva aj slovenské obecenstvo.
Po Štefanovi Kocánovi, Pavlovi Bršlíkovi a Adriane Kučerovej sa v koncertnom cykle Veľké slovenské hlasy predstavila Jana Kurucová.
Na rozdiel od o čosi starších predspevákov v životopise mladej mezzosopranistky zatiaľ (ešte) nesvietia mená najslávnejších operných scén. Pôsobiskom Jany Kurucovej sa po roku strávenom v Opernom štúdiu Bavorskej štátnej opery a troch sezónach v nemeckom Heidelbergu stala berlínska Deutsche Oper. Tu k jej profilovým úlohám patrí najmä Rosina z Barbiera zo Sevilly, vďaka ktorej ju po februárovej premiére v SND konečne pozná aj slovenské obecenstvo. Viac tu.

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/6801997/dalsi-naozaj-velky-slovensky-hlas.html#ixzz3vXbo9rej

VEĽKÉ SLOVENSKÉ HLASY

JANA KURUCOVÁ Alba Musicale 14. 5. 2013 Slovenské národné divadlo, hist. budova, Bratislava   Kurucova plagat Program Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791) Divertimento D Dur KV 136 (Allegro) Non so più cosa son, cosa faccio ária Cherubina z opery Figarova svadba Batti, batti ária Zerliny z opery Don Giovanni Ah, fuggi il traditor recitatív a ária Donny Elvíry z opery Don Giovanni Gioachino Rossini (1792 – 1868) Sonata a quattro Nr.1 G Dur (Moderato) Oh patria! – Di tanti palpiti recitatív a ária Tancreda z opery Tancredi Geatano Donizetti (1797 – 1848) Il segreto per esser felici ária Maffia Orsiniho z opery Lucrezia Borgia prestávka Mariano Mores (1918) Cafetin de Buenos Aires Cristal (z cyklu Sechs argentinische Tangos) Manuel de Falla (1876 – 1946) Siete canciones populares españolas 1. El Paño moruno 2. Sequidilla Murciana 3. Asturiana 4. Jota 5. Nana 6. Canción 7. Polo Astor Piazzolla (1921 – 1992) Tango Ballett Pablo Luna (1879 – 1942) Ária De España vengo zo zaruzely El niño judío Ruperto Chapí (1851 – 1909) Romanca Al pensar en el dueno de mis amores zo zarzuely Las hijas del Zebedeo