Javier Camarena, spevák, ktorý prerušuje operu

Na potlesky po áriach v opere, spontánne a niekedy aj veľmi dlhé, sme si už zvykli. No stáva sa veľmi zriedkavo, keď publikum natoľko buráca, až šalie, že nie je iná možnosť ako kývnuť dirigentovi a zaspievať áriu odznova. V poslednom čase má s tým viaceré skúsenosti mexický tenorista Javier Camarena. Naostatok, lebo iste nie naposledy, sa mu to prihodilo v marci 2016 v Metropolitnej opere, New York, keď pre neutíchajúce a stupňujúce sa ovácie obecenstva musel zopakovať áriu Ernesta (G. Donizetti, Dona Pasquale) E se fia che ad altro oggetto počas predstavenia, pričom vyspieval stratosferické vysoké D.

Javier Camarena © Jonathan Mirò

Metropolitná opera sa po celé desaťročia striktne držala pravidiel, podľa ktorých nebolo možné opakovať árie počas predstavenia. Prvý ich porušil v novodobej histórii Metropolitnej opery slávny Luciano Pavarotti v roku 1994 s áriou E lucevan le stelle (Puccini, Tosca), po ňom Juan Diego Flórez, ktorý pridával počas opery na najprestížnejšej scéne sveta dvakrát – v Donizettiho Dcére pluku slávnu áriu Ah! Mes amis, s 9 vysokými C v roku 2008 a v Donizettiho Nápoji lásky s áriou Una furtiva lagrima v roku 2012.

V apríli 2014 sa začala éra Javiera Camarenu, keď v Rossiniho Popoluške po búrlivých ováciách zopakoval áriu Si ritrovarla io giuro. Camarena vtedy zaskočil za chorého Juana Diega Flóreza. Camarena neskôr zopakoval rovnaký historický počin v madridskom Teatro Real prídavkom Ah! Mes amis v Donizettiho Dcére pluku. Je jediný tenorista v histórii oboch operných domov, ktorý zaspieval prídavky v dvoch po sebe idúcich predstaveniach.

Marcové opakovanie árie Ernesta naznačuje, že pri Camarenovi si budú divadlá musieť zvyknúť na prerušovanie opery opakovaniami… Publikum oceňuje isté držanie tónu, kovový lesk hlasu a prekvapivú ľahkosť spevu. Tieto atribúty vyniesli štyridsaťročného mexického tenoristu na popredné svetové operné scény.

Javier Camarena © Jonathan Mirò 6

Camarena vyrástol v meste pri Mexickom zálive, vo Veracruze. Jeho otec, ktorý je teraz na dôchodku, pracoval v atómovej elektrárni. Matka je šéfkuchárkou a robí kurzy varenia. Hudbu doma vždy milovali a počúvali všetko okrem klasiky. Tá prišla s Javierom.

Camarena mal hlas. Ako teenager spieval v hudobnej skupine a ako spevák na svadbe. Až v devätnástich chcel študovať hudbu. To bolo už veľmi neskoro na to, aby sa stal klaviristom, jeho najlepšie šance boli v speve.
Na vysokej škole Camarena študoval elektrotechniku, ale nakoniec zo školy odišiel, aby sa venoval hudbe. Rodičom o tom nepovedal. Po tom, čo sa k zmene priznal, boli veľmi nahnevaní. Spomína si, ako mu raz mama povedala, že skončí ako zametač ulíc, ak bude pokračovať v hudbe. “Možno áno,” odpovedal jej. “Ale budem tak šťastný.” V konečnom dôsledku, jeho vášeň rodičia uznali.

Po troch rokoch štúdia s talianskym učiteľom Camarena konečne uvidel svoju prvú operu — na videu. Bolo to s Plácidom Domingom a Évou Marton v Metropolitnej opere, kde spievali Turandot od Pucciniho a zrazu bolo všetko jasné. Camarena vedel, že to chce robiť tiež.

Camarena je tenoristom belcanta. Bel canto znamená “krásny spev,” je to štýl, ktorý sa zrodil v Taliansku, najviac ho možno počuť v dielach Belliniho, Donizettiho a Rossiniho. Vyžaduje si dynamické, ohybné hlasy s veľkým rozsahom a pevnými výškami. Belcantove árie hýria vzrušujúcimi vysokými tónmi, ktoré nútia obecenstvo vyskočiť zo sedadiel.

“Znie to ako valiaci sa zvuk cunami,” hovorí Camarena. “Zapĺňa to každé jedno miesto v divadle. Môj žalúdok sa hojdá. Ale nie je to len o potlesku, je to celková atmosféra. Mohli by ste ju krájať nožom. Je naozaj magické.“ Mal som šťastie, že túto atmosféru počas Rossiniho Cenerentoly v apríli 2014 som zažil v Metropolitnej opere osobne, čo ma nakoniec aj podnietilo k pozvaniu Camarenu na Slovensko. Hoci som podobné situácie už zažil vo Viedenskej štátnej opere, keď pre veľké ovácie publika musel opakovať áriu Juan Diego Flórez, dokonca vo viacerých predstaveniach, či nedávno Jonas Kaufmann, búrka, ktorá vypukla po árii Si ritrovarla io giuro, bolo ohromujúca. Publikom vybuchlo, ako keby naši hokejisti dali gól vo finále majstrovstiev sveta.

Na jeho bratislavskom koncerte 11.4.2017 sa máme na čo tešiť.

Ján Korecký